Už len netuctový spôsob, akým ste sa dostali na politickú scénu bolo zaujímavý. Som stále rád, keď sa medzi šedými myškami v čiernych sakách ukáže aj niekto iný, ale tým teraz nemyslím potkany (každý nech si potkana stelesní s kým chce, mne napadli hneď štyria politickí potkani v prvej sekunde).
K Vášmu článku. V prvom rade som rád, že si všímate, čo sa deje okolo nás (bežných, obyčajných ľudí). Na rozdiel od „moralistov", som rád, že využívate politickú silu na to, aby ľudia dostali menšie (niekedy však oveľa dôležitejšie) kauzy do povedomia a začali o nich premýšľať. Avšak nemyslím si, že je úplne na mieste spájať kauzu mŕtveho človeka spolu s Ficom. Viem, možno sa to hodí, ale nehodí. Nemyslím si ani, že je správne porovnávať akokoľvek Rómov s postihnutými alebo našimi starými rodičmi. Trošku extrém. Možno bol ale nutný na to, aby bola odkrytá podstata Vašej myšlienky o tom, čo sa deje v našej spoločnosti. Každopádne bol pre mňa váš článok veľkým pozitívom. Hlavne preto, že to nie je prvá vec, s ktorou mnoho z nás od začiatku Vášho volebného obdobia sympatizuje. Som rád za Anču, som rád za auto na prechode, som rád za diskusie v komentároch článkov. Myslím, že vy a zopár ďalších poslancov (spočítam na jednej ruke) približujete politiku bližšie ľuďom.
Neviem, či sa dá zhrnúť názor do jedného odseku. Bol by som rád, keby to šlo, pretože rozsiahle neverending eposy postrádajú vačšinou zmysel a tým pádom aj svoj účel. Žijem síce v Prahe, kvôli voľbám som však cestoval domov do Košíc odvoliť, lebo som cítil potrebu zabojovať proti tomu, čo sa na Slovensku deje. A viem, že nás bolo strašne veľa (aspoň v mojom okolí, ktorí na voľby čakali a zbrojili proti uskutočňovaným absurdnostiam, ktorým nemal nik z nás ako oponovať).
Aj preto som mal asi pred desiatimi minútami to silné nutkanie vyjadriť sa. Pretože cítim, že ste mali podobnú vnútornú potrebu zabojovať. Len tak ďalej! Držím palce.