Keď som sa prvýkrát prebudil vo vlaku na to, že sa mi niekto snaží
ukradnúť peňaženku z mojej tašky, nebral som to ako niečo špeciálne.
Veď predsa zlodeji boli, sú a bohužiaľ asi aj stále budú. No keď sa mi
to stalo osmy raz v priebehu pol roka a skoro zakaždým v cieľovej
stanici vystupoval z vlaku nejaký okradnutý pasažier, donútilo ma to
začať pátrať po tom, ako je to možné a čo sa s tým dá robiť. pokračovanie článku
Opadali kvety stromov. Opadali z kraja jari. Zvláštna búrka - blesky bez hromov, smútok čaká pri oltári. Rieky tečú zdola nahor, miesto brehov skaly. Tam strácajú svoj vlastný tieň aj najväčší králi. pokračovanie článku
Sedím vo vlaku. Snažím sa pozrieť sa cez okno, ale je tma a v týchto nových vlakoch už cez okno nevidíte vôbec nič. Vidím akurát seba v odraze - s vlasmi ako keby som pár hodín sedel vo vlaku (a to, že som sedel). Už to začalo trošku hádzať - je mi to jasné. Stále som si robil srandu, že ak chcete zistiť, že ste vlakom prekročili hranice, stačí položiť na podlahu fľašku od piva. V tej chvíli ako spadne a prevráti sa, ste z veľkou pravdepodobnosťou prekročili jeden zo slovenských železničných hraničných priechodov. pokračovanie článku
Dnes ráno, cestou do práce, som na zastávke prechádzal okolo pána, ktorý práve vystúpil z autobusu a v ruke držal bielu paličku. pokračovanie článku
Dobrý deň pán Matovič, nechcel som písať komentár k vášmu článku, Na Luníku IX ľudia nebývajú, do komentárov pod článkom. Je veľmi pravdepodobné, že by ste ho nikdy nevideli, a to by ma mrzelo, pretože môj komentár by bol adresovaný hlavne Vám a momentálne cítim silný pocit konečne sa vyjadriť k Vám, k Vašej osobe a k Vášmu doterajšiemu vystupovaniu. pokračovanie článku
Bol to dátum 19.11.2004. Niekto si tento dátum nepamätá, niekto až príliš dobre. V ten deň som mal moju stužkovú slávnosť. Ale nie preto sa mi vybavuje v hlave tento deň. Poobede 19. novembra 2004 sa totiž prehnala Slovenskom veterná smršť, ktorá na dlhé desaťročia totálne zmenila to najkrajšie, čo sme v našom štáte mali. Jedna z povestí o vzniku Tatier hovorí, že keď jeden z anjelov vyslaných Bohom roznášal krásu po svete, nedokázal vzlietnuť dosť vysoko a zavadil o jeden zo štítov vysokých hôr. Všetka krása sa mu potom rozsypala a rozliala sa po skalách, po lúkach, po strmých bralách, do dolín a do plies, do lesov a do potokov, a tak vznikli Tatry. pokračovanie článku
Nesmelo vošiel dovnútra. Nezbadal som ho, pretože mi nebol ani po pás. Prišiel až k mojim nohám a spýtal sa: „Môžem si tiež zahrať?" Povedal som mu, že samozrejme, len si musí vziať hokejku. Odpovedal: Hokejku nemám, ale budem sa snažiť si nejakú zohnať." Tak som mu po jednu šiel do vaku. pokračovanie článku
Bolo to pred istým časom, keď som ju zbadal. Vravel som si, že ak sa k nej budem chovať ako Malý princ, tak mi určite dovolí spoznať ju. No ona nechcela, aby ju niekto skrotil. Pozerala sa na mňa stále tým pohľadom, ktorý mi vravel, že sa mám od nej držať v diaľke. Tá líška nevedela, že pre mňa znamená viac než hociktorá iná líška. Možno sa tak chcela ubrániť tomu, byť iba ďalšou obyčajnou líškou. pokračovanie článku
Ako by povedal môj kamarát, je to iba slonia hnačka (slovná hračka), ale myslím, že celkom výstižná. Iste každý zaznamenal, že na televíznych obrazovkách odštartovali dve významné show, ktoré majú extrémne podobné zameranie a stanú sa slonmi vo vysielacej štruktúre jesene 2010 medzi ostatnými seriálmi, ktoré budú v tomto prípade hyenizovať na ich úspechu (či prípadnom neúspechu). pokračovanie článku
človek s vlastným tieňom
tomas.petruskagmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
